Liptovský Mikuláš 26. septembra 2017 – Podujatie nazvané Čítanie z archívu a knižnice, ktoré sa uskutoční 27. septembra, v Slovenskom múzeu prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši, bude venované Jánovi Volkovi-Starohorskému.

    “ J. Volko-Starohorský narodil sa 31. júla 1880 vo vtedajšom Liptovskom Sv. Mikuláši, reálku vyštudoval v Levoči a vojenskú službu absolvoval vo Viedni. V roku 1908 po ukončení štúdia zemepisu a prírodných vied na Budapeštianskej univerzite sa stal učiteľom. Toto povolanie začal vykonávať v Hybiach, potom ho osud zavial do Topoľčian, Brezna nad Hronom, Abrudi, Polného Byrinčoku, ďalej do Rumunského Dévu, kde obdržal profesorskú definitívu a odtiaľ po vzniku prvej Československej republiky sa vrátil do svojho rodiska, kde 20 rokov pôsobil na Gymnáziu M. M. Hodžu.

V roku 1939 odišiel do výslužby, ale ostal činným naďalej, pričom si zachoval sviežosť ducha do vysokého veku. Okrem bádateľskej činnosti, ako bývalý učiteľ pokračoval vo výchove mládeže. Viedol prírodovedecké krúžky, podieľal sa na založení astronomického krúžku a živo sa zaujímal aj o dianie v ochrane prírody. Zomrel 17. decembra 1977 vo veku 97 rokov a posledný odpočinok našiel vo svojom rodnom meste.

        Profesor Ján Volko – Starohorský napísal vyše 160 prác uverejnených v rôznych časopisoch a niektoré vyšli ako samostatné diela. Vo svojich prácach nielen s prírodovedeckou, ale aj sociálnou problematikou uverejnených pred prvou svetovou vojnou, začal používať pseudonym “ Starohorský ”. Mnoho prác sa týkalo jeho obľúbeného odboru geológie, ale aj speleológie, ktorú nazýval jaskyňovedou. 
 

V júli 1976 vtedy 96-ročný profesor Ján Volko-Starohorský medzi účastníkmi XII. tábora ochrancov prírody v Ludrovej – Hučiakoch

        Profesor Ján Volko – Starohorský mal osobitný vzťah k ochrane prírody. Uvedomil si jej potrebu už v dobe, keď to ešte málokto chápal a prispel k jej vzniku. Ochranu prírody považoval za vedný odbor i praktický návod činnosti. V roku 1924 vydal publikáciu Prírodné bohatstvo Liptova a v roku 1941 súbornú prácu Ochrana prírodných pamiatok. Zaslúžil sa o vyhlásenie viacerých prírodných rezervácií a prírodných pamiatok, zasadzoval sa aj o vyhlásenie Tatranského národného parku. Bol jedným z prvých odborných konzervátorov ochrany prírody a v tejto funkcii aktívne pôsobil až do konca svojho života. Inicioval zakladanie spolkov ochrany prírody, pričom s potešením privítal vznik Zboru ochrancov prírody a neskôr aj Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorého bol doživotným čestným členom. Jeho nenaplnenou túžbou bolo vytvorenie katedry ochrany prírody ako aj katedry speleológie.

        Spektrum odborných záujmov profesora Jána Volka – Starohorského bolo pozoruhodne široké. Okrem geológie, speleológie, muzeológie, pedagogiky a ochrany prírody sa venoval aj geografii, astronómii, kartografii, balneológii, železničnému dopravníctvu, spolkovej činnosti, kultúrnej a osvetovo-výchovnej činnosti. Jeho autobiografický profil bol uverejnený v publikácii Práca a dielo ( L. Mikuláš, 1944 ).

        J. Volko-Starohorský zomrel  v roku 17. decembra 1977.“

• Ing. 

Július Burkovský, SAŽP – COPK Banská Bystrica 

snímka: RNDr. Juraj Galvánek

Spracované podľa informácií SMOPaJ a www.enviromagazin.sk

Podujatie venované S. Volkovi-Starohorskému pripravilo SMOPaJ.

(red)