Ružomberok 20. augusta 2017 – Pri príležitosti 79. výročia úmrtia kňaza, politika, Andreja Hlinku (zomrel 16. augusta 1938) uskutočnila sa 18. augusta pri jeho pamätníku v Ružomberku vedľa farského kostola. Zorganizovali ju Slovenská národná strana (SNS) a mesto Ružomberok.
Zúčastnili sa jej poslanci Národnej rady SR za SNS Magdaléna Kuciaňová, Stanislav Kmec, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič, Predseda krajskej rady SNS v Žiline Erik Gemzický, predseda Okresnej organizácie SNS v Ružomberku Miroslav Zigo, ako aj ďalší členovia a sympatizanti SNS a verejnosť. Podujatie moderovala Jana Bagiová, tajomníčka Okresnej rady SNS v Ružomberku.
Poslankyňa Magdaléna Kuciaňová v príhovore vyzdvihla osobnosť A. Hlinku, jeho aktivity v prospech slovenského národa, ktorý bol utláčaný tamojšou uhorskou mocou.
A. Hlinku (narodil sa 27. septembra 1864 v ružomberskej mestskej časti Černová) pre Slovensko a Ružomberok sa zmienil aj ružomberský primátor Igor Čombor. Zôdraznil: „A. Hlinka patrí medzi päť významných osobností novodobých dejín Slovenska. Spolupracoval s Dr. Vavrom Šrobárom, ktorého podporoval v jeho aktivitách. Aj to bolo dôvodom, že spolu s nim ho uväznila vtedajšia vládna moc.“ Primátor ďalej podotkol, že toto všetko bolo predzvesťou udalostí, ktoré sa odohrali 27. októbra 1907 v rodisku A. Hlinku v Černovej. Do dejín sa zapísali ako Černovská tragédia, ktorej 110. výročie si pripomenieme onedlho. I. Čombor v tejto súvislosti uviedol že záštitu nad spomienkovými oslavami v Černovej prevzali všetci traja vrcholní ústavní činitelia Slovenskej republiky.
Študent diecézneho seminára
A.Hlinka pochádzal z rodiny pltníckeho faktora Andreja Sidora. Andrej Sidor sa oženil s Máriou Zahorcovou a začal používa priezvisko Hlinka. Z tohto manželstva sa narodili štyri deti: Juraj, Katarína, Mária a Anna. Keď A. Hlinka ako 34 ročný ovdovel a po roku sa druhý raz oženil s Máriou Šulíkovou. Z druhého manželstva sa narodilo ďalších päť detí: Zuzana, Ján, Andrej, Jozef a Štefan.
A. Hlinka získal základné vzdelanie v rodisku. Vďaka svojmu nadaniu a podpore učiteľa Jána Holdoša sa dostal na piaristické gymnázium v Ružomberku. Študoval tu v rokoch 1877 – 1880. V Ružomberku sa pod vplyvom profesora Karola Krčméryho národne uvedomil. Súčasne v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. S týmto predsavzatím odišiel na vyššie gymnázium do Levoče, ktoré absolvoval v r. 1881 – 1883. Roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v Spišskej Kapitule.
Kňazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889 z rúk spišského biskupa Juraja Császku. Jeho prvé kaplánske pôsobisko bolo v Zakamennom-Kline na Orave. V roku 1890 ho biskup preložil najprv do obce Liptovské Kľačany a odtiaľ do Tvrdošína a napokon v roku 1892 dostal faru v Liptovských Sliačoch. Usiloval sa tu zlepšiť sociálne postavenie farníkov založením spolku striedmosti a založením úverného a potravného spolku. Organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. V čase pôsobenia na sliačanskej fare sa zapojil do politického života. Podporoval program Uhorskej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala riešiť sociálnu otázku a otázku postavenia nemaďarských národov Uhorska.
Obetavou pastoráciou a sociálnou činnosťou získal podporu nižších ľudových vrstiev. To sa ukázalo 22. marca 1905, keď ho zvolili za farára v Ružomberku hlasmi okrajových štvrtí mesta. Ako ružomberský farár bol súčasne členom mestského zastupiteľstva, kde poukazoval na korupciu a mrhanie s financiami mesta. Usiloval sa urobiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia. Roku 1907 sa stal zakladateľom Ľudovej banky. Dôsledne plnil povinnosti cirkevného škôldozorcu. Už roku 1898 neúspešne kandidoval s programom Uhorskej ľudovej strany v ružomberskom okrese. Pod dojmom nesplnených sľubov Krajinskej katolíckej ľudovej strany sa s ňou roku 1901 rozišiel. Zvolili ho do vedenia Slovenskej národnej strany.
Dňa 5. decembra 1905 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. Strana vystúpila s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušenie liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnenie národnostného zákona, boj proti úžere a vysťahovalectvu. S jej programom bola zvolená väčšina slovenských poslancov do uhorského snemu. .
Pri oživení Matice slovenskej roku 1919 sa stal členom jej výboru a 4. novembra 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Túto funkciu zastával až do roku 1938. Roku 1924 dostal titul pápežského komorníka a v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom.
A. Hlinka skonal na starej fare v Ružomberku. Uvedený priestor je súčasťou tamojšej radnice.
Dnes nám A. Hlinku pripomína okrem iného jeho rodný dom v Černovej, sprístupnený verejnosti, mauzóleum s rakvou, no bez telesnej schránky.
