Lisková 19. augusta 2017 – Spomienková slávnosť pri príležitosti 150. výročia narodenia Dr. Vavra Šrobára (9. augusta 1867) uskutočnila sa 18. augusta pri jeho rodnom dome v Liskovej.
Zúčastnili sa jej poslanec NR SR Milan Mojš, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič, primátora Ružomberka Igor Čombor, predstavitelia obce Lisková, ako aj ďalší hostia a obyvatelia obce Lisková
Osobnosť V. Šrobára priblížil liskovský starosta Jozef Murina, ktorý podčiarkol, že u jeho rodáka sa od mladosti prebúdzalo národné povedomie. Na gymnáziách v Levoči, v Banskej Bystrici sa priatelil so študentmi s ktorými spieval slovenské piesne, pripíjali na bratstvo, vernosť národa. Za tieto aktivity ho obvivnil z panslavizmu a vylúčili ho zo štúdií. Nemal právo študovať na žiadnej strednej škole na Slovensku. Preto musel maturovať v Přerove. Vysokoškolské štúdium absolvoval na lekárskej fakulte v Prahe, kde sa spriatelil so slovenskými študentmi ako napríklad s Martinom Kukučinom, s Jozefom Gregorom Tajovským.
Po promócii za doktora lekárstva zostal v Prahe ešte rok a špeciálnymi kurzami si dopĺňal lekárske vedomosti. Ako lekár organizovaním Československého Červeného kríža na Slovensku prispel k rozvoju zdravotníctva, k boju proti tuberkulóze a starostlivosti o zdravie detí.
Lekársku prax začal V. Šrobár v Liskovej, o niekoľkých mesiacoch si v roku 1899 otvoril ambulanciu v byte v Ružomberku.
Pre búrenie a protištátnu činnosť bol v roku 1906 uväznený v žalári kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku. Odtiaľ ho na jeden rok premiestnili do Segedínu. Aj po prepustení z väzenia pokračoval v činnosti pre národ. Na oslavách 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši v hlavnom prejave žiadal právo na sebaurčenie národov i pre slovenský národ, volebné právo, 8-hodinový pracovný čas. Zhromaždenie prvýkrát verejne vyjadrilo vôľu utvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Za uvedenú aktivitu bol zatknutý a väznený v maďarskom meste Cegléde. Od polovice októbra bol prepustený, avšak pod policajným dozorom. Napriek tomu odcestoval do Prahy na zasadnutie Národného výboru.
Ako jediný Slovák podpísal 28. októbra 1918 manifest Národného výboru Lide československý, ktorý národom oznamoval, že máme svoju vládu, svoju samostatnosť a nezávislosť, svoju Československú republiku. Pokúšal sa vybudovať ústredný Národný výbor, ktorý by sa stal vedúcim orgánom protifašistického boja na Slovensku a v príhodnej chvíli by zabezpečil obnovu buržoáznej ČSR na predmníchovských sociálnych a politických základoch. Bol však neúspešný.
Počas 2. svetovej vojny organizoval protifašistický odboj, stal sa jedným z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady.
Zaslúžil sa o obnovenie Československej republiky na oslobodenom území.
Zomrel 6. decembra 1950 v Olomoci. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.
(red)