Sú neprekročiteľné hranice. Niekedy je čas buchnúť po stole a odísť, keď sa tieto hranice prekročia. Dnes som musel predčasne odísť zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Pocítil som také strašné narušenie dôvery, že sa nedalo inak.

V minulosti sme ako poslanci opakovane dostávali žiadosť o navýšenie základného imania obchodnej spoločnosti Mestský futbalový klub (MFK) Ružomberok. Ako aj v iných mestách, futbal je hračkou v rukách jedného alebo viacerých bohatých podnikateľov. Ten ružomberský Milana Fiľa. Mesto má v klube zanedbateľnú účasť. Zvyšovať základné imanie (liať peniaze do vrcholového futbalu) som vždy aj s kolegami z nášho poslaneckého klubu odmietol. Výnimku som urobil raz – keď ma pred 2 rokmi presvedčili, že to bude poslednýkrát, na čom sme sa neverejne dohodli, potvrdili to aj verejným uznesením. A dali jasný signál – dali sme polovicu, že na viac mesto nemá. Aby sme sa s p. Filom nerozišli v zlom, ale zároveň, aby sme jasne dali najavo, že vo futbale v ním ďalej nejdeme. Dohoda (potvrdená uznesením) žiadala v budúcnosti podporovať len mládežnícky futbal a len cez transparentné dotácie.

Dnes bola táto dohoda porušená – cítim sa kolegami oklamaný. Cítim fatálne narušenie dôvery v dohody uzatvorené verejne aj neverejne na tomto fóre zvanom mestské zastupiteľstvo. Kolegovia prekročili čiaru, za ktorú už ja nemôžem. Ako povedal na túto moju rozhorčenú výčitku viceprimátor Slašťan (KDH): „Politika je živá“. Inak povedané, za istých okolností sa dohody nemusia dodržať. Ak chcete takto, tak bezo mňa …“