Liptovský Mikuláš 30. januára 2017 – Občiansky aktivista Rudol Futbal píše o situácii sedačiek je fenomén, ktorý hýbe svetom. Zaslúžene. Nie však sa vždy okolo neho dejú košér veci. V Liptovskom Mikuláši sa opakuje známy príbeh z prostredia slovenského futbalu, ktorý veľa hovorí aj o stave našej spoločnosti a na jeho podporu manipulujú tamojší funkcionári s príkladom z nášho mesta:
“Dolnokubínsky klub dotáciu odmietol. Neskôr futbalisti aj mesto zistili, že urobili chybu.„
O čo ide? Píšu pravdu? Pretože som už nebol pri tom, overil som si informácie z tlače, od poslancov, aj na internete mesta. Zhrniem to:
Zišlo by sa pripomenúť aj nám, o čo ešte nedávno bojovali mestskí poslanci na jednej strane a určitá loby na strane druhej. Cez Slovenský futbalový zväz mali vybrané mestá na Slovensku dostať na futbalové štadióny od vopred vybratej firmy Sedasport Myjava
iba sedačky v hodnote 750 000 EUR.
Podmienkou pre naše mesto bolo:
- spolufinancovanie vo výške 500 000 EUR /samozrejme by si mesto muselo vziať pôžičku/
- prebudovanie štadióna na podmienky II. kategórie UEFA, čo znamenalo -prípravu štadióna na montáž sedačiek /terénne úpravy, betón, konštrukcie/- z 500 tis. by to odkrojilo podľa vtedajšieho odhadu 200- 300 tis./ – nové šatne, sprchy, oveľa kvalitnejšie osvetlenie, ozvučenie, závlahový systém, bez nových rozvodov elektriny, vody, kanalizácie by to nešlo – turnikety, televízne boxy, tlačovú miestnosť, záznamové zariadenie, ktoré tam dnes vôbec nie sú a nie je pre ne ani priestor Je nepochybné, že by sa to nedalo vybudovať za tých kalkulovaných zvyšných 200- 300 tis. a mesto by si muselo z banky požičať oveľa viac…
- Rozšírenie kapacity štadióna z terajších 800 miest na 2500 miest /Dolný Kubín má niečo vyše 18 tis. obyvateľov, o priemernej návšteve na jeden zápas vieme svoje a ako vravia pamätníci aj dnešná kapacita hľadiska bola naplno využitá za polstoročie asi 3 krát, zrejme na tej sekte vtedy po revolúcii …/
Finančný kolobeh mal byť podľa zodpovedných nasledovný: Mesto by najprv zaplatilo celú sumu 1 250 000 Eur plus DPH 20 %, t.j. plus 250 000, spolu 1, 5 milióna EUR, spätne by dostalo od SFZ 750 tisíc /čiže bez DPH/ po dokončení celej akcie. Na začiatku by si teda muselo zobrať aj preklenovací úver. To by bola pre mesto doslova finančná katastrofa.
No a čo sa vtedy dialo? Niektorí noví poslanci si vynútili účasť na rokovaniach medzi vedením mesta a SFZ. Keďže SFZ trval vždy na svojich podmienkach, vedenie mesta ani po opakovaných hlasovaniach nenašlo dosť hlasov na odsúhlasenie tejto zmluvy, ktorá sa mohla stať nášlapnou mínou pre mesto a jeho financie. Poslanci si za svoj principiálny postoj od futbalových kruhov vyslúžili ponižovanie, urážky, ohováranie.
Ale aj uznanie od všetkých slušných občanov mesta.
Stali sme sa jedným z troch slovenských miest, ktoré neprijali tento danajský dar. Okrem nás to boli Žiar nad Hronom a Prievidza. Namiesto toho sa mesto Dolný Kubín zaviazalo každý rok 60 tisíc EUR investovať z vlastných /nie od banky požičaných/ prostriedkov na naozaj potrebnú postupnú rekonštrukciu svojho majetku tak, aby štadión vyhovoval reálnym potrebám športovcov a divákov a nie iba SFZ a Sedasportu Myjava . To je realita, ktorú sme zažili a treba to povedať aj mikulášskym poslancom- pýtajte si vopred konkrétne podklady a potom sa rozhodnite.
Ktorí zainteresovaní ľudia zistili, že vtedajšie rozhodnutie nebolo správne, pán Miklušiak ?
Aby nedošlo k omylu: Futbal áno. Česť a úctu treba vzdať tým rodičom a nadšencom okolo klubu, ktorí ťahajú túto káru v týchto časoch neúprosne ďalej na úžitok a pre potešenie detí, dorastencov i dospelých futbalistov a ich verných fanúšikov.
Mgr. Rudolf Pado, Občianske združenie TATRY Liptovský Mikuláš
(red)