Liptovský Mikuláš/Bratislava 19. novembra 2016 – V koncertnej sieni Slovenskej filharmónii uvedú 20. novembra o 19. 00 h koncert z diel rodáka z Liptovského Mikuláša skladateľa Ján Levoslav Bella (zomrel 1936). Na koncerte odznejú skladby v podaní Štátneho komorného orchestra v Žiline, Andrewa Parrotta – dirigenta, Pezinského chrámového zboru Ad una corda, Mariána Šipoša – zbormajster a Tomáša Šelca – barytón.
Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) sa svojím dielom stal ťažiskovou osobnosťou slovenskej hudby. Vyše dvoch stoviek dnes známych Bellových kompozícií vzniklo v mohutnom časovom rozpätí 74 rokov tvorivého života (1859 – 1933). Jednotlivé stanice jeho životnej púte priniesli rôzne determinanty pre jeho tvorbu, ktorá vďaka premenlivosti života prešla rôznymi metamorfózami.
Bella bol najstarším synom početnej katolíckej učiteľskej rodiny v Liptovskom Mikuláši. Patril teda k tej lokálnej vzdelanostnej vrstve, ktorej jazyk si Štúr zvolil za základ svojej spisovnej slovenčiny. Liptovský Mikuláš bol tiež spolu s Turčianskym Svätým Martinom v polovici 19. storočia hlavným centrom vytvárania slovenského národného povedomia. Ako 10-ročný Bella odišiel na gymnaziálne štúdiá do Levoče (1853–1859), kde ho najmä českí profesori začali zasväcovať do tajomstiev hudobného umenia. Prof. Leopold Dvořák na katolíckom gymnáziu viedol zbor i orchester a Bellova znalosť hry na husliach, klavíri a organe sa tu rozšírila o hru na všetkých sláčikových nástrojoch, hru na dychových nástrojoch i o hru generálneho basu a dirigovanie. Tu sa naučil čítať partitúry a začal so štúdiom hudobnej teórie (A. B. Marx, S. Sechter), pričom teoretické i praktické poznatky sa dostávali do ideálnej jednoty. Gymnázium Bella ukončil v Banskej Bystrici (1859–1863), kde sa uviedol ako 17-ročný tvorca a dirigent svojej vokálno-inštrumentálnej Omše. V miestnom teologickom seminári sa začal tiež intenzívne zaoberať cirkevnou kompozíciou. Založenie Matice slovenskej oslávil novou Omšou, no vznikli tu aj ďalšie cirkevné i necirkevné skladby, ktoré sa mohli šíriť vďaka tlači. Roky 1863–1866 Bella strávil na štúdiách teológie vo viedenskom Pázmáneu; počas tohto pobytu sa kompozične vzdelával u Simona Sechtera a dostal sa do kontaktu s myšlienkami cecilianizmu, obrodného hnutia, ktorého cieľom bola obnova cirkevnej hudby. Jeho ďalšie životné zástavky predstavovali Banská Bystrica (1865–1869) a Kremnica (1869–1881). V Banskej Bystrici bol vymenovaný za prebendáta katedrálneho chrámu, začal vyučovať hudobné predmety v teologickom seminári a najmä komponoval vzorovú katolícku hudbu v zmysle vlastného chápania ideí cecilianizmu. Venoval sa tiež komornej hudbe a tu sa aj začali jeho kontakty s českým publicistom a skladateľom Ludevítom Procházkom a uhorským husľovým virtuózom Edem Reményim, ktorí obaja ma otvorili nové perspektívy v oblasti hudobného umenia.
Po Banskej Bystrici sa ďalšou tvorivou lokalitou Bellovho života stala Kremnica, kde ako mestský hudobný riaditeľ strávil 12 rokov. Absolvoval tiež dve štipendijné cesty po českých a nemeckých centrách, ktoré pred ním naplno otvorili problematiku hudobnej súčasnosti. Na prosby Ludevíta Procházku reagoval nielen zvýšenou kompozičnou aktivitou v oblasti svetskej hudby, ale napísal aj rad článkov o charakteristike a vývoji slovanskej hudby. V tejto dobe si tiež získal náklonnosť Franza Liszta, ktorý poznal viacero Bellových duchovných i svetských kompozícií.
Keď sa Bella rozhodol odísť z Kremnice, mal za sebou už bohaté dielo v oblasti cirkevnej katolíckej hudby i jasnú predstavu o kompozícii svetskej hudby vo všetkých médiách. Domáce prostredie naňho pôsobilo ubíjajúco a zlyhávali aj možnosti uplatniť sa inde na Slovensku či v Čechách alebo na Morave. Svoje miesto našiel roku 1881 – v sedmohradskej Sibini, kde zotrval v rokoch 1881–1921, teda 42 rokov, pričom až do roku 1919 tu pôsobil postupne ako evanjelický regenschori a kantor domácej nemeckej komunity i ako učiteľ hudby na gymnáziu a dirigent mužského zboru Hermania. Nemeckí Sasi tvorili v tomto tridsaťtisícovom meste väčšinu. Nový Stadtkantor a nový General Musikdirektor sa sibiňskej spoločnosti predstavil na hudobnom večierku už v novembri 1881. Hermania mala v tejto dobe 444 členov, ktorí stáli k dispozícii Bellovým hudobníckym a organizačným zámerom. Popri týchto funkciách bol tiež mestským organistom, čestným dirigentom mužského zboru Hermania i profesorom hudobných predmetov na strednej škole. V evanjelickom seminári tiež vyučoval spev a hudobnú teóriu, ako aj hudobnú výchovu pre tisícku budúcich učiteľov. K tomu mu pripadli povinnosti organizácie a dirigovania symfonického orchestra (a neskôr aj vedenia komorného združenia). Jeho zbor a orchester tiež každoročne usporadúvali nielen orchestrálne koncerty, ale aj operné predstavenia, zväčša na Veľkú noc a Turíce; Bella viedol operu v rokoch 1887–1906. V Sibini tiež popri Bellovi pôsobil aj absolvent lipského konzervatória rumunský skladateľ Georg Dima.
Štyri dekády sibiňského pôsobenia predstavujú Bellov umelecký vrchol. Bella sa z katolíckeho skladateľa zhudobňujúceho latinské liturgické texty premenil na nemeckého protestantského skladateľa pracujúceho najmä s nemčinou. V nemčine tu tiež napísal aj svoju jedinú veľkú operu Kováč Wieland. Ťažisko jeho skladateľského diela využívalo média, ktoré si sám zušľachtil – symfonický orchester, spojený s vokálnymi sólistami a zborom. Bella venoval azda každému protestantskému sviatku veľkú vokálno-symfonickú kompozíciu, no popri tom vzniklo aj mnoho neliturgických prác, v ktorých rovnako rozvíja jazyk neskorého hudobného romantizmu.
Táto časť Bellovej tvorby zostala z mnohých príčin u nás takmer neznáma a s jej domestikovaním sa ani nezačalo. Jediný bellovský „protestantský“ polkoncert u nás odznel v rámci festivalu Epoché pred 10 rokmi – roku 2006.
Vianočná kantáta Uns ist zum Heil ein Kind geboren (Lebo dieťa sa nám narodilo) pre zbor a orchester vznikla v začiakoch Bellovho pôsobenia v Sibini; partitúra uvádza dátum 17. december 1881. Je to teda prvé Bellovo vokálno-symfonické dielo, ktoré vzniklo po povestnej Slávnostnej omši Es dur, spojenej s veľkou cenou kardinála Haynalda i s Bellovou cirkevnou konverziou. Je to stručná koncertantná vianočná skladba, koncipovaná predovšetkým pomocou kontrapunktických postupov.
Moteto pre kvarteto sólistov, zbor a orchester Wie lieblich ist deine Wohnung, o Herr! (Aký milý je tvoj príbytok, ó, Pane!) zaznelo premiérovo v sibiňskom Hudobnom spolku Hermania o rok neskôr, roku 1882. Hoci kompozičné kvality tohto diela ocenili všetci domáci autori, ktorí sa ním zaoberali (Orel, Zavarský, Hrušovský), na dnešnom koncerte odznie v slovenskej premiére. Prináša nám realizáciu bachovského kontrapunktického ideálu v rúchu neskorého romantizmu, s ktorým sa dostáva do ideálnej symbiózy. Skladby využíva text 84. žalmu; pravdepodobne naposledy zaznela v úvode sibiňského spomienkového koncertu Hermanie 17. januára 1932, na ktorom dirigent Franz Xaver Dressler uviedol päť Bellových kantát (Wie lieblich ist deine Wohnung, Wende dich zu uns; Uns ist zum Heil; Es ist ein koestlich ding, Lobet den Herrn). Podobne ako predchádzajúca vianočná kantáta využíva stredne veľký symfonický orchester, obohatený o vokálny aparát.
V Sibini vzniklo tiež mnoho Bellových liturgických diel určených pre miešaný alebo mužský zbor Hermanie. Patrí k nim aj a cappella Žalm 126. (Wenn der Herr die Gefangenen Zions erlösen wird / Keď zmenil Hospodin údel Siona), ktorého dramatizmus spočíva v kontrastovaní sólového basu a rôznych textúr štvorhlasu miešaného zboru. Skladba vznikla počas 1. svetovej vojny (1915) a dnes odznie jej slovenská premiéra (podľa Dobroslava Orela mala aj organový part).
Ďalšie dve kantátové kompozície sú spojené s udalosťami veľkonočného týždňa. Veľkonočná kantáta Christus hat geliebt die Gemeine (Kristus miloval cirkev) je určená pre barytón, miešaný zbor a orchester a pochádza (podľa rumunského muzikológa Mihaia Cosmu) z roku 1907. Dobroslav Orel spomína, že Bella ju dirigoval na svojom rozlúčkovom koncerte s Hudobným spolkom Hermania 27. mája 1919 – odzneli tu tiež skladby Ave rex noster, zbor Christus factus est (v nemčine), Svätodušná kantáta pre soprán, ženský zbor a orcheter, Žalm 126 (s organom) a kantáta Wende dich zu uns. Skladba je – ako mnohé z Bellových protestantských kantát – trojčasťová. Okrajové časti sú určené zboru s orchestrom, kým stredná časť prináša sólový spev basu so sprievodom orchestra. Súdiac podľa textu, bola určená na Zelený štvrtok. Vysoká umelecká úroveň diela nám umožňuje v nej vidieť protestantský pendant Brucknerových katolíckych kompozícií.
Pôstna kantáta Ach, bis zum Tod (Ach, až po smrť) je takisto kantáta určená pre pašiový týždeň a pre sólový bas, miešaný zbor a orchester (podľa Mihaia Cosmu pochádza z roku 1915). Trojčasťová kantáta využíva v okrajových častiach médium zboru a orchestra, obe časti rozlišuje kontrast dur/mol (tóniny b mol a B dur).
Úvodná časť zhudobňuje text z Kresťanskej modlitebnej knižky evanjelickej cirkvi v Sedmohradsku (Christliches Gebetbuch zum Gebrauch der evangelischen Gemeinden in Siebenbürgen. Historie vom Leiden und Sterben Jesu Christi – Hermannstadt 1797), opisujúci udalosti Krížovej cesty. Druhá časť, využívajúca kontrast sólového basu a zboru, zhudobňuje báseň nemeckého barokového religiózneho básnika Ernsta Christopha Homburga (1605–1681). Tretia časť je religióznou meditáciou Krížovej cesty.
Skladba odznela 16. novembra 1923 pod taktovkou Bellovho nástupcu Alfreda Nowaka na 2. koncerte hudobného spolku Hermania venovanom Bellovým 80. narodeninám (spolu s troma piesňami, Klavírnou sonátou b mol, zborom Christus factus est a Sláčikovým kvintetom d mol). Dnes takisto odznie jej slovenská premiéra.
Malá reformačná kantáta Gott, sei mir gnädig / Zmiluj sa nado mnou (tiež Erlösungskantate) pre sólový bas, miešaný zbor a orchester pochádza z roku 1883, kedy zaznela počas reformačnej slávnosti v interpretácii zborov stredných škôl a orchestra Hudobného spolku Hermanie. Skladba tiež zaznela na 1. koncerte konanom pri príležitosti Bellových 80. narodenín 5. októbra 1923 pod taktovkou Franza Xavera Dresslera v mestskom kostole (spolu s organovou Fantáziou-Sonátou d mol a skladbou Saul und David pre bas a organ). Aj táto kantáta zaznie dnes v slovenskej premiére.
Táto trojčasťová kompozícia zhudobňuje výlučne biblické texty (žalmy 51, 143, Jeremiáš, Izaiáš), týkajúce sa oslovenej komunity a jej vzťahu k najvyššej autorite. Kým zborové okrajové časti spájajú tento vzťah s problémom milosti a vyvolenosti, stredná časť prináša majestátny prísľub Hospodina, týkajúci sa budúcnosti vyvoleného národa.
Bellova nemecká protestantská tvorba zo sedmohradskej Sibini patrí nielen k vrcholom jeho tvorby, ale aj k vrcholom protestantskej hudby svojej doby. Je len zdanlivým paradoxom, že sme ju dodnes napriek opakovaným superlatívom nenechali ani len u nás zaznieť. Po ukončení 1. svetovej vojny sa Sibiň stala súčasťou Rumunska a Rumunsko odmietlo platiť penziu umelcovi, ktorý tu strávil vyše štyri desaťročia. Bella svoju situáciu riešil odchodom k dcére do Viedne. Tu sa stal predmetom pozornosti budovateľov autonómnej československej kultúry. S Bellom nadviazal styk dr. Dobroslav Orel, ktorý ešte v čase Bellovho pobytu vo Viedni napísal o ňom monografiu (1924), uvedomujúc si nezastupiteľnosť Bellovej osobnosti vo formujúcej sa československej kultúre. Rovnako korešpondencia Miloša Ruppeldta s Bellom dosvedčuje snahy pomôcť nielen československej kultúre, ale aj Bellovi v jeho nepriaznivej situácii. Premiéra Kováča Wielanda v bratislavskom Slovenskom národnom divadle (1926) i neutíchajúce snahy domácich tvorcov kultúry napokon Bellu presvedčili k ďalšiemu presídleniu, ku ktorému sa roku 1928 85-ročný tvorca odhodlal. Bella tu pôsobil ako ctihodný starec, obklopený všeobecnou úctou mladších intelektuálov. Prišla však ďalšia svetová vojna, železná opona, Moskvou naordinovaný ateizmus, a tak sme niekdajšiu dohodu o vydávaní Bellovho diela začali plniť až roku 1997.
Bellovo dielo má všetky znaky umeleckej syntézy. Snažil sa o položenie základov slovenskej národnej hudby, no maďarizácia slovenskej spoločnosti natoľko brzdila tieto tvorivé ciele, že sa rozhodol byť skladateľom či hudobníkom tam, kde existovala spoločenská objednávka, teda v rumunsko-nemeckej sedmohradskej Sibini. Bella tu mohol naďalej plne realizovať svoje umelecké predstavy a zavŕšiť svoje dielo v hudbymilujúcom prajnom prostredí. Bella komponoval v Rakúsko-Uhorsku pred i po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (Levoča, Banská Bystrica, Viedeň, Kremnica, Hermannstadt-Sibiň), v Rakúsku (Viedeň) i v novom Československu (Bratislava). Komponoval pre Slovákov, Rakúšanov, Čechov, Maďarov i rumunských Nemcov, pre uhorských rímskych katolíkov i pre rumunsko-nemeckých protestantov a v konečnom dôsledky pre všetkých ľudí, pre ktorých má hudba zmysel.
Vladimír Godár
(red!