Telesné pozostatky zosnulého profesora Tadeusza Zasępu vystavili po rozlúčkach v Lúčkach a Švošove v nedeľu v Kostole Povýšenie sv. Kríža v Ružomberku (jezuitský kostol). Zádušnej svätej omši s pohrebnými obradmi, ktorú prinieslo naživo Rádio LUMEN, predsedal za účasti viacerých biskupov a kňazov biskup z Čenstochovskej arcidiecézy Antoni Józef Długosz, V homílii sa prihovoril prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak. Telesné pozostatky Tadeusza Zasepu boli po svätej omši, počas ktorej na neho spomínali viacerí rečníci, podľa jeho priania uložené na ružomberskom cintoríne.

Zádušná svätá omša spojená s rozlúčkou so zosnulým profesorom Ďurčekom sa konala v Katedrále svätého Šebastiána v Bratislave (Krasňanoch). Pohrebným obradom predsedal predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský a v homílii sa prítomným prihovoril Mons. František Rábek, ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR. V závere pridali svoju spomienku rektor Katolíckej univerzity Jozef Jarab, bývalý prorektor Anton Tyrol a vnúčky zosnulého prof. Ďurčeka. Po obradoch sa konala posledná rozlúčka v bratislavskom krematóriu.

Tadeusz Zasepa

Tadeusz Zasepa sa narodil 23. apríla 1946 v Radziechowiciach v Poľskej republike. V rokoch 1962 – 1965 študoval na gymnáziu v Częstochowej, pokračoval v Kňazskom seminári diecézy Częstochowa v Krakove. Do roku 1974 pracoval ako kaplán aj pre nepočujúcich vo farnosti Svätého Ducha Wieruszów. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Katolíckej univerzite v Lubline (1974 – 1977), absolvoval aj viaceré študijné stáže na The Catholic University of America vo Washingtone, na University of Geneva v Ženeve a na Universita Cattolica del Sacro Cuore v Miláne.

Doktorát z pastorálnej teológie dosiahol v roku 1983 na lublinskej Katolíckej univerzite, v roku 1987 bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie. V roku 1995 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom. Oblasťou jeho vedeckého záujmu bola teória masmediálnej komunikácie, teória a dejiny žurnalistiky a súčasné formy odovzdávania viery, v ktorých publikoval desiatky monografií, vedeckých štúdií a prác.

V roku 1993 založil v Poľsku Katolícke Rádio Lublin a stal sa jeho prvým riaditeľom. V rovnakom roku založil lublinskú edíciu týždenníka Nedeľa, kde pôsobil aj ako redaktor. Od roku 1998 začal prednášať pre poslucháčov postgraduálneho štúdia žurnalistiky na Trnavskej univerzite v Trnave. V roku 1999 založil Lubelsku Szkołu Biznesu – Szkołu Wyższu (neskôr Lubelska Szkoła Wyższa im. Króla Władysława Jagiełły) v Lubline a do roku 2008 v nej pôsobil vo funkcii rektora.

Tadeusz Zasępa hovoril aktívne 10 cudzími jazykmi, ovládal aj posunkovú reč. Pôsobil ako člen viacerých medzinárodných vedeckých rád, redakčných rád vedeckých časopisov, profesijných spolkov a združení. Za svoje dielo bol niekoľkokrát ocenený domácimi a zahraničnými inštitúciami. V roku 2004 mu Slovenská akadémia vied udelila prestížne ocenenie Medzinárodnú cenu SAV za príspevok k rozvoju spoločenských a humanitných vied, kultúry a umenia na Slovensku, Prešovská univerzita v Prešove ho v máji 2008 ocenila čestným titulom doctor honoris causa.

Od roku 2013 bol členom prestížnej Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu, od mája 2013 pôsobil aj vo vedení Európskej federácie katolíckych univerzít (Fédération des universités catholiques Européennes – FUCE), bol čestným občanom obcí Lúčky, Švošov a mesta Ružomberok.

Od júla 2008 do júna 2014 pracoval ako rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde pôsobil aj ako profesor na katedre žurnalistiky.

Jozef Ďurček

Jozef Ďurček sa narodil 31. januára 1930. V septembri 1954 ukončil vysokoškolské štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v odbore fyzika, špecializácia vysokofrekvenčná a vákuová fyzika. V roku 1961 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na FÚ ČSAV v Prahe, v odbore experimentálna fyzika a v roku 1969 sa v tomto odbore i habilitoval na PrF UK v Bratislave. V roku 1993 inauguroval na Elektrotechnickej fakulte SVŠT na profesora v odbore fyzika kondenzovaných látok a akustika.

Na Prírodovedeckej fakulte UK sa vedecky orientoval na vysokofrekvenčné a rádiospektroskopické vyšetrovanie látok a z tejto problematiky po absolvovaní ašpirantského štúdia aj konal prednášky na odbornom štúdiu fyziky. Okrem toho viedol aj laboratórne cvičenia na učiteľskom štúdiu fyziky a prednášal kurz fyziky pre chemikov. Od roku 1962 pôsobil na vtedajšej VŠDS v Žiline, kde sa podieľal na vybudovaní špecializovaných laboratórií pre ultrazvukový výskum látok a bol zodpovedným riešiteľom štátnych výskumných úloh z uvedenej problematiky. Od roku 1985 pôsobil v komisii pre modernizáciu fyziky pri UV JČSMF a viedol kolektív v rámci rovnomennej štátnej výskumnej úlohy. Na VŠDS prednášal základný kurz fyziky na viacerých fakultách a vybrané kapitoly z fyziky na Elektrotechnickej fakulte.

Profesor Ďurček aktívne pracoval vo vedeckých spoločnostiach JSMF a SFS. Jeho práca bola ocenená vyznamenaním za pedagogickú prácu a čestným členstvom v oboch spoločnostiach. Jeho prácu ocenila medailou i MFF UK a SAV mu v r. 1990 udelila plaketu Dionýza Ilkoviča za rozvoj fyzikálno-chemických vied. V rámci vedeckých spoločností sa profesor Ďurček podieľal na organizácii viacerých medzinárodných i domácich vedeckých konferencií. Vo výskumnom kolektíve, ktorý viedol 5 spolupracovníkov obhájilo KDP, traja sa habilitovali a dvaja aj úspešne inaugurovali z fyziky kondenzovaných látok a akustiky.

Publikoval 13 prác v zahraničných časopisoch a zborníkoch, 29 prác v domácich časopisoch a zborníkoch. Je spoluautorom piatich autorských osvedčení a autorom resp. spoluautorom dvoch učebných textov. Na publikované práce bolo 19 citácií v zahraničných časopisoch uvedených v citačnom indexe. Od roku 1995 pôsobil v Ružomberku na PI sv. Ondreja, neskôr KPF sv. Ondreja a venoval sa organizačnej práci pri zakladaní a profilácii fakulty na ktorej bol do konca roku 1998 dekanom. V rokoch 2001 – 2004 bol rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde pôsobil aj ako emeritný profesor.