Liptovský Mikuláš 11. mája 2016 – Pamätník Žiadostí slovenského národa na Revolučnej ulici v Liptovskej Ondrašovej bol 10. mája dejiskom oslav 168. výročia tejto významnej udalosti v slovenských dejinách. Zúčastnili sa ho predstavitelia mesta, Matice slovenskej, zástupcovia kultúrnych inštitúcií, politických strán a verejnosť.
Primátor L. Mikuláša Ján Blcháč pripomenul históriu prijatia významnej delklarácie, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri ďalšom boji Slovákov o svoje mieste v európskych dejinách.
Oproti rozličným národno-politickým prejavom majú mikulášske Žiadosti slovenského národa tú prednosť, že ich koncipovali a schválili zástupcovia celého národa. Žiadosti slovenského národa z vecnej stránky znamenajú nielen súhrn, ale i stupňovanie a dobudovanie návrhov na usporiadanie národnostných pomerov v Uhorsku vôbec. Sú vrcholom slovenského národného snaženia. Boli významným činom, lebo vyjadrili slovenskú túžbu po národnej osobitosti. Slováci sa usilovali pritom o riešenie slovenskej otázky v uhorskom rámci a súčasne Žiadosti slovenského národa boli i programom pre ďalšiu slovenskú činnosť v nasledujúcich desaťročiach.
Text zostavilo 28 popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Marka Daxnera, Jána Francisciho.
Zhromaždenie formulovalo Žiadosti slovenského národa v štrnastích bodoch:
1. Slovenský národ sa dovoláva rovnosti, slobody, bratstva pre všetky národy Uhorska.
2. Požaduje celouhorský snem, s právom pre zástupcu každého národa hovoriť národnou rečou.
3. Žiada osobitné národné snemy pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku a ohraničené podľa národných hraníc.
4. Zástupcovia jednotlivých národov na celouhorskom sneme mali sa spravovať podľa úprav, ktoré dostali od tých, čo ich na snem vyslali. V opačnom prípade mal ich stíhať trest.
5. Pri rokovaniach o verejných veciach sa mala používať materinská reč.
6. Zriadenie národných škôl, od základných, meštianskych, reálnych, dievčenských ústavov až po učiteľské semináre, vyššie literárne kňazské ústavy, gymnáziá, lýceá, akadémie, polytechnický ústav a jednej univerzity.
7. Slovenčina sa mala zaviesť do všetkých škôl, počnúc ľudovými a končiac univerzitou. Maďarské stolice mali zakladať vo svojich školách katedry slovenskej reči pre Maďarov a slovenské stolice zasa katedry maďarskej reči pre Slovákov, aby sa oba národy vzájomne zblížili.
8. Žiadosti žiadali odstrániť v Uhorsku panovanie jedných národov nad druhými národnosťami. Žiadosti spomínajú aj slobodné používanie národných farieb. Veliteľmi národných gárd na Slovensku mali byť Slováci a veliacou rečou mala byť slovenčina.
9. Slováci žiadali všeobecné volebné právo. Úradníkmi mali byť len verní synovia národa a odrodilstvo sa malo trestať ako zrada na národe a vlasti.
10. Požadovala sa i sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, ako i zabezpečenie osobnej slobody pri cestách po krajine.
11. Usporiadanie agrárnych pomerov: lesy, kopanice, lúky a pastviny, ktorých sa ľud zmocnil v prvých dňoch slobody, a ktoré im páni znovu odobrali, mali sa ľudu vrátiť.
12. Prepustenie slovenských národovcov, Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, väznených preto, že v Príbelciach verejne poučovali slovenský ľud o nových zákonoch.
13. Uvoľnenie poľského národa v Haliči, aby sa mu konečne dostalo milosti a spravodlivosti.
14. Mikulášske Žiadosti slovenského národa pokladali splnenie týchto spravodlivých Žiadosti za podmienku šťastia slovenského národa a zabezpečenia jeho národnosti.
(re)