Kvačany -Oblazy 28. apríla 2016 – V Kvačianskej doline sa na ovocinárskom workshope Farebnejší mlyn stretli nadšenci ovocných stromov a starých odrôd. Na programe bolo dosadenie ovocného sadu v blízkosti mlyna, praktické ukážky rezu a vrúbľovania, ako aj ochutnávky muštov.Každý, kto v sobotu 23. apríla navštívil vodné mlyny Oblazy, sa okrem prehliadky mlyna mohol zapojiť do ovocinárskeho workshopu. Fotogaléria Kvačany
Cieľom akcie Farebnejší mlyn bolo ukázať verejnosti na Orave a Liptove, že aj v týchto regiónoch sú vhodné podmienky pre pestovanie rozmanitých ovocných druhov a odrôd. „Mnoho ľudí pokladá severnejšie regióny Slovenska za nevhodné pre pestovanie ovocia. No aj tu sa dajú s úspechom pestovať mnohé ovocné druhy, najmä jablone, hrušky, slivky, aj drobné bobuľoviny,“ objasňuje organizátor kurzu Ján Veselý. „Vysadili sme vysokokmene starých odrôd jabloní a hrušiek, štepených na semenných podpníkoch, vďaka čomu budú stromy vitálne a dlhoveké. Vybrali sme letné a skoro jesenné odrody, ktoré stihnú dozrieť aj v týchto podmienkach. Jednou z nich je napríklad letná odroda hrušky Muškatelka turecká s nezameniteľnou ušľachtilou muškátovou chuťou. Do sadu pribudla aj stará, kedysi hojne rozšírená odroda Borovinka, pôvodom z Ruska, či obľúbená valašská odroda Jadernička moravská.“ dodáva.
Dolina kedysi pulzovala životom. Nie je tomu tak dávno, čo ňou viedla dôležitá spojnica medzi Liptovom a Oravou. Mlyny mleli múku, gáter pílil rezivo pre potreby obcí Veľké, Malé Borové a Huty. V týchto dedinách sa nachádzali jedny z najvyššie obrábaných polí na Slovensku. Všetko sa zmenilo s príchodom komunizmu a kolektivizácie. Dolný mlyn úrady zapečatili a následne začal chátrať, vyššie položené sídla sa postupne vyľudňovali. Svedkami dávnych dôb zostali len polorozpadnuté mlynské stavby a dlhoveké ovocné stromy. Na náročnú rekonštrukciu sa v osemdesiatych rokoch podujali dobrovoľníci zo Slovenské zväzu ochrancov prírody a krajiny. Po rokoch úsilia sa im podarilo takmer nemožné – ruiny vzkriesili k životu. Mnoho ovocných stromov postupne pohltil les, zostalo len pár najvytrvalejších. No v Hutách a vo Veľkom Borovom stále môžeme nájsť hrušky a jablone úctyhodných rozmerov. V stopách tohto prírodného a kultúrneho dedičstva sa rozhodli organizátori akcie pokračovať.
Účastníci sa tiež naučili, ako rozmnožiť odrody starých stromov. Pri praktickej ukážke štepenia si mali možnosť vyskúšať rozpoznávanie plánok ovocných druhov a ich následné zušľachťovanie kultúrnymi odrodami. „Záchrana starých vzácnych odrôd roztrúsených vo vzdialených oblastiach spočíva práve v schopnosti nanovo zaštepiť odrody zo starých stromov, nakoľko tieto už dožívajú.“ vysvetľuje lektor kurzu Ľudovít Vašš. Priebeh stretnutia pretkávali diskusie a zavŕšili ho ochutnávky muštov vyrobených z ovocia starých odrôd.
Spokojnosť s novou výsadbou prejavil aj správca mlyna Martin Petráš: „Staré stromy vysadené ešte pôvodnými majiteľmi už majú svoj vek a potrebujú doplniť. Mladá výsadba bude za niekoľko rokov nezameniteľne spoluvytvárať genia loci i poskytovať chutné plody“.
Ovocinársky workshop Farebnejší mlyn je súčasťou projektu „Ovocný strom pre krajinu, krajina pre ľudí“, ktorý je realizovaný v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte. Workshop je výsledkom plodnej spolupráce OZ Tilia, OZ Pangaea a správou mlyna.
Ján Veselý, OZ Tilia
Foto: , OZ Tilia
red