
Ružomberok 21. apríla 2016 – Mesto Ružomberok, Spolok slovenských spisovateľov, Literárny klub ružomberských spisovateľov, Súkromná základná umelecká škola Jánoš (SZUŠJános), Súkromná základná umelecká škola Alkana a Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku pripravili kultúrno-umelecké podujatie Večery s umením. Uskutočnilo sa 20. apríla v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku.
Stretnutie venovali nedožitým 70. narodeninám kultúrnej pracovníčke, poslankyni mestského zastupiteľstva, organizátorke verejného života v meste Viere Péteriovej. Bola významnou osobou pri príprave voľnočasových aktivít pre deti na Liptove, ktoré mali aj celoštátny charakter.
V úvode kultúrneho programu sa predstavilo sláčikové kvarteto Základnej umeleckej školy Ľ. Fullu v Ružomberku so skladbou J. S. Bacha Rondo. Vystúpiliaj kvarteto Hatalovci Noctume Opus Post no. Frederic Chopen, Barass Collegium Yesterdey, The Beatles, ako aj gitaristi SZUŠ Jánoš, ako aj klavirista Andrej Krištof zo SZUŠ Jánoš. Svoje spevácke umenie predviedla taktiež Katarína Števčeková, ktorá pripojila osobnú spomienku na V. Péteriovú. Verše zazneli v podaní Oľge Jurčovej z ružomberskej Mestskej knižnice.
PrínosV. Péteriovej pre Ružomberok vo výchove detí a v rozvoji kultúry zhodnotil spisovateľ Radoslav Kendera. Tento a prezentoval novú básnickú zbierku Antona Péteriho – Zvlnenou cestou.
Večerom umeleckého slova a hudby sprevádzala Mária Pašková, pedagogička zo SZUŠ Jánoš.
V. Péteriová sa narodila 21. apríla 1946 v Partizánskom. Od roku 2002 bola vedúcou Bjőrnsonovho domu v Ružomberku. Nepretržite 26 rokov pôsobila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva. Cenu mesta získala už druhýkrát, prvýkrát si ho prevzala v roku 2003 pri príležitosti 685. výročia udelenia mestských výsad.
Text a foto: Tibor Šuľa
————————————————————————————————————————
Viera PÉTERIOVÁ rod. Ujčeková
*21. 4. 1946, Partizánske
+15.11. 2015 Ružomberok
Detstvo prežila spolu so svojimi troma súrodencami – dvoma bratmi a jednou sestrou v Hrnčiarovciach pri Trnave. Tu začala navštevovať aj základnú školu, ktorú ukončila v Sučanoch, kde sa rodina v roku 1955 presťahovala. V štúdiu pokračovala na jedenásťročnej strednej škole vo Vrútkach. Svoje vzdelanie si ešte doplnila. Popri zamestnaní vyštudovala knihovnícku školu v odbore Kultúrno – výchovná práca a Dejiny umenia.
V roku 1964 sa zamestnala v Osobitnej škole v Krpeľanoch ako vychovávateľka. V rokoch 1965 – 68 pôsobila ako učiteľka na Základnej škole v Liptovskej Lúžnej a od roku 1968 na Základnej škole v Ľubochni. V roku 1972 sa stala riaditeľkou Domu pionierov a mládeže v Ružomberku.
V roku 1975 svoj osud spečatila manželstvom. Vydala sa za spisovateľa – básnika, publicistu a vodohospodára Antona Péteriho.
Ružomberský dom pionierov pod jej vedením bol už v roku 1978 vyhlásený za najúspešnejšie výchovno – vzdelávacie zariadenie na Slovensku. Každoročne pripravovala alebo sa podieľala na organizovaní celoštátnych , celoslovenských i medzinárodných podujatí v oblasti kultúry, športu, techniky i prírodovedy akými boli napr. Cena Lastovičky i Kamaráta, Cena Textiláka, Celoslovenská súťaž – Poznaj a chráň prírodu svojej vlasti, Medzinárodná prehliadka speváckych zborov, Celoslovenská súťaž Zlatý slávik, Celoslovenská literárna prehliadka, prehliadky divadelných súborov a mnohé ďalšie.
Počas svojho pôsobenia vybudovala nový Dom pionierov na Kačkovej ulici, neskôr Stanicu mladých modelárov na Nám. A. Hlinku a Centrum technickej činnosti na Dončovej ulici.
Vo funkcii riaditeľky pôsobila do roku 1994. Neskôr prešla pracovať na pozíciu vedúcej oddelenia estetickej výchovy, kde zotrvala do roku 1995.
Od r. 1996 pracovala vo funkcii vedúcej Záujmovo umeleckej činnosti v novo založenom Kultúrno – informačnom centre. Za tri roky svojho pôsobenia v tejto kultúrnej inštitúcii sa podieľala na založení Tanečného klubu spoločenských tancov, Mestského divadla, súboru FTC Korýtko a zároveň bola umeleckou vedúcou Folklórneho súboru Liptov. K nezabudnuteľným podujatiam tohto obdobia patrili Majstrovstvá SR v latinsko-amerických tancoch, Liptovský tanečný parket, Pohár primátora mesta v spoločenských tancoch, či Slovenský kongres diplomovaných učiteľov tanca.
Mestské divadlo v čase jej pôsobenia získalo najvyššie celoslovenské ocenenie – I. miesto na Scénickej žatve v Ružomberku, FTC Korýtko získalo prvenstvo na celoslovenskej súťaži , pričom spoločne s týmto telesom Vierka organizovala Celoslovenský country festival na Donovaloch.
Od roku 1998 svoje kroky nasmerovala na Okresný úrad v Ružomberku, kde vykonávala funkciu zástupkyne prednostky. Naďalej neúnavne pracovala ako členka tímov rôznych organizačných výborov, takých významných podujatí, ako bola Svetová zimná univerziáda, Svetové stretnutie Liptákov, Celoslovenský deň armády, či Final Four.
Od r. 2002 sa opäť vrátila do Kultúrno informačného centra, na pozíciu vedúcej Björnsonovho domu, na ktorého rekonštrukcii a slávnostnom otvorení sa osobne podieľala. Ujala sa aj vedenia novozaloženého Študentského parlamentu.
V rokoch 1976 až 2002 t. j. 26 rokov pracovala nepretržite ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Ružomberku , pričom štyri volebné obdobia bola aj členkou Mestskej rady. Dňa 30. 6. 2007 odišla na dôchodok. Aktívne však pracovala ďalej ako členka Kultúrno mediálnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Ružomberku (2010 – 2014).
Keďže V. Péteriová bola sestrou známeho československého novinára, rozhlasového a televízneho reportéra Bohuša Ujčeka a zároveň jej manžel Anton bol majster slova, mala veľmi osobný vzťah k literatúre a umeniu, čo svedčí aj o spoluorganizovaní ďalších podujatí ako: Večery s umením, Literárna súťaž Trojruža, Stretnutie – venované privítaniu kníh ružomberských autorov a podobne.
Za svoju celoživotnú prácu v oblasti školstva a kultúry, za dlhoročnú poslaneckú činnosť dostala v rokoch 2003 a 2007 najvyššie mestské ocenenie Cenu mesta Ružomberok.
R. A. Ružomberský