Ružomberok 25. februára – Literárny klub ružomberských spisovateľov, Spolok slovenských spisovateľov Žilina a Mestská knižnica Ružomberok pripravili tretie Rendezvous pod schodami, ktoiré sa uskutočnilo 25. februára v tamojšej knižnici. Podujatie moderoval spisovateľ Radislav Kendera a jeho hosťami boli spisovateľ Jaroslav Rezník, starší a humoristia Milan Lechan. Spisovateľ R. Kendera hovorí kultúrnych aktivitách v Ružomberku.
Fotogaléria z besedy v Ružomberskej knižnici.Z tvorby J. Rezníka
J. Rezníka predstavil japonológ, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Štefan Pecho.
J. Rezník – absolvent ružomberského gymnázia, študoval na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Bol pracovníkom Matice slovenskej v Martine, od r. 1975 pracoval v Slovenskej literárnej agentúre v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí ako predseda Spolku slovenských spisovateľov a riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.
Debutoval básnickými zbierkami Váhavosť (1966), Prijímanie (1969), S vodou na jazyku (1970). Kladne boli prijaté jeho zbierky Horúčava (1993), Dôstojnosť a iné básne (1996), Tajomstvo priamky (2007) a S prestrelenou ružou v erbe (2012). Odborná verejnosť jeho poéziu hodnotí ako tradicionalistickú, vyznávajúcu humanistický, kresťanský a národno – vlastenecký princíp. V čase publikačného zákazu v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa venoval dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a divadlo. Je autorom televíznych hier Blízko odpovede, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel, Ján Literát, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Deťom a mládeži venoval bábkové hry Margita a Besná, O cárovi Saltánovi, Živé svetlo, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška, televízne hry Chlapci a Živé svetlo a televízne rozprávkové seriály Medvedí rok a Rozprávky z praveku. Väčšina jeho diel pre deti je charakteristická nekonvečným prístupom, plnom slovných hier a bohatej metaforiky.
Po literarnych stopách na Slovensku
Nesporný úspech v literatúre pre mládež dosiahol svojimi umelecko – náučnými dielami Po literárnych stopách na Slovensku (1982) a Túry do literatúry (2001 a 2012), v ktorých na princípe „literárneho zemepisu“ zobrazil vývinový oblúk našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Medzi tvorivé aktivity Jaroslava Rezníka patrí aj súbor rozprávok zo súčasnosti Rozprávky o Mladuškovi (2005), príbehy pre deti Kika spáva v paprike a Ježko v kvetináči (2009), či Oči plné oblohy (2010). Okrem toho autorsky pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára, zostavil zborník hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí a deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladá z ruštiny a češtiny. Žije a tvorí v Bratislave, jeho syn Jaroslav Rezník pôsobí ako generálny riaditeľ TASR.
Humor je mu životom
M. Lechan (1943) – rodák z Humenného, študoval na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine, od roku 1996 pracuje v Knižnom centre v Žiline.
V literárnej tvorbe sa sústreďuje na písanie poézie a krátkych humoristicko – satirických foriem, aforizmov, sentencií a epigramov. Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou aforizmov Je to láska. Zbierka Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz a veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencií a ponášok. Atribúty svojského videnia sveta a poetiky sú u neho výrazné v zbierkach Žena, ulica, dlaň, kosť (1982) a v knižke krátkych humoristických básničiek, žiackych výrokov a aforizmov zo školského prostredia Učebnica na prestávku (1988). Ako recesista a parodik sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994). V roku 1998 vydal básnickú zbierku Laškovanie s (h)láskou. Spolupracuje s viacerými časopismi a denníkmi, napísal viacero širšie koncipovaných humoristických relácií pre Slovenský rozhlas.
red
Foto: Tibor Šuľa