RUŽOMBEROK – Sovietsky divízny kanón na Bystrickej ceste v Ružomberku, ktorý bol spolu s podstavcom ešte nedávno v dezolátnom stave, radnica opravuje. Už čoskoro by mal magistrát inštalovať aj schodisko a pochôdzkovú plochu, vznikne tak dôstojné miesto s čiastočným výhľadom na Ružomberok, pripomínajúce Slovenské národné povstanie v našom meste.
Mesto Ružomberok v spolupráci s Klubom vojenskej histórie Ostrô delo v roku 2013 vyčistilo a natrelo ochranným náterom. Okolie kanónu, najmä pod skalou bolo vyčistené od náletových drevín. „Tohto roku sme zrekonštruovali betónový podstavec, na ktorom sa podpísal zub času, bol v dezolátnom stave. Vyčistili a obkopali sme najbližšie okolie, realizovali sa aj betonárske práce, opravili sme nerovnosti a diery,“ priblížil rozsah prác Martin Hromada, vedúci oddelenia regionálneho rozvoja a kultúry mestského úradu.
Celková investícia bola približne 600 eur. Práce na kultivovaní tejto pamätihodnosti mesta Ružomberok, ktorá pripomína historickú etapu v živote mesta v období Slovenského národného povstania, sa však ešte nekončia. Pokračuje M. Hromada: „V budúcom roku chceme k delu osadiť schodisko a pochôdzkovú plochu, pretože okolitý terén je nerovný a strmý. Pod delom pri skale inštalujeme informačnú tabuľu, ktorá bude poukazovať na obrannú líniu počas SNP v oblasti Bieleho Potoka, budú tam aj údaje o samotnom pamätníku.“
Sovietsky divízny kanón mal byť pôvodne umiestnený v areáli kasární v Ružomberku pri príležitosti 20. výročia SNP. Napokon sa však našlo miesto pre tento stroj na Bystrickej ceste v lokalite Na Skalkách, kde je doposiaľ. Kanón bol pôvodne vystavený pred Liptovským múzeom a spolu s ďalšími exponátmi tvoril výstavu k 20. výročiu SNP. Jeho slávnostné odhalenie bolo na súčasnom mieste v roku 1965. Na betónový podstavec umiestnili aj nerezovú tabuľku s nápisom.
Podľa dostupných zdrojov bol sovietsky divízny kanón (76,2 mm; vz.. 42 / ZIS-3) jedným z najlepších diel 2. sv. vojny. Jeho počiatky siahajú do roku 1940. Bol vyvinutý konštruktérom Vasilijom Grabinom. Do konca konfliktu sa vyrobilo viac ako 100 tisíc kusov týchto diel. Po vojne sa licenčne vyrábal aj v Československu.
Michal Praženica