Jednou z nosných myšlienok projektu Reštart seniorov po pandémii  COVID-19, ktorú realizuje Slovenská sieť proti chudobe je pripraviť a overiť  kompas, ktorý pomáha tejto vekovej kategórii sa psychicky udržať „nad hladinou“, aj keď patria k rizikovej skupine, v ktorej najviac infikovaných zomiera. Zostarnuté, oslabené telo bez kondície, často aj postihnuté viacerými diagnózami ako je vysoký krvný tlak, diabetes, ochorenie pohybového aparátu, opotrebenie kĺbov, problémy metabolizmu, nekoncentrovanosť,   je ťažko omladiť, ozdraviť.

Avšak práve seniorky a seniori môžu pomôcť pri získaní nových psycho-hygienických návykov svojím deťom a vnúčatám, či susedom, spolupracovníkom, pri voľnočasových aktivitách, telefonicky, e-mailom, on-line, počas video konferencie, v spoločnej komunikácii. Sú motivovaní k zmene, a majú čas. A prežili rôzne prelomové obdobia a pády. A teraz čelia pandémii. Okrem ich vývojovej úlohy, ktorú riešia všetci seniori a seniorky.

 Na Západe sa rozšíril podrobný systém štádií vývoja osobnosti, ktoré vypracoval psychológ  E.H. Erikson (1968). Každé štádium má svoj hlavný problém a požiadavku prekonať nepriaznivú formu a realizovať priaznivú. Staroba (po 60, podľa iných po 65 rokov) má hlavný problém : ujasnenie a hodnotenie zmyslu vlastného života, ucelenie  života a osobnosti – hlboká nespokojnosť až zúfalstvo. Príklon k priaznivej forme riešenia daného kľúčového problému tohto veku vedie k utíšeniu a k ďalšiemu priaznivému rastu. Naopak, nezvládnutie problému vedie k zúfalstvu, k strate zmyslu života, k maladaptácii, k patologickým formám prežívania, správania a vývoja. Je zrejme, že do tohto procesu zasahujú vonkajšie podmienky, sociálna klíma, ktorá podporuje , alebo naopak rušivo zasahuje do riešenia problémov jednotlivých štádií. Preto je dôležité počas 2.vlny nekumulovať stres a prestať rozdúchavať politický boj, predčasné voľby, rozbíjať vládu zvonka. Ide o novú generáciu politikov, iné spôsoby komunikácie. Nech si sami riešia svoje problémy a treba im pomáhať. V prospech nás všetkých, spomalenia rastu infikovaných, mŕtvych, pre udržanie a znovu získanie nášho duševného zdravia, posilnenia imunity, aj ekonomickej situácii. Nedá sa to oddeliť.

O čo ide konkrétne?

Z psychologického hľadiska je hlavnou charakteristikou tzv. akútneho stresu to, čo nazývame termínom „výzva“ /challenge/. Výzvou pre športovca, napr. lyžiarku Vlhovú z Liptova,  môže byť prekonať svoj osobný rekord počas tréningu, či súťaže, či majstrovstvách Európy. Pre vedca môže byť výzvou dokončiť svoju vedeckú prácu, pre študenta zvládnutie záverečných skúšok, pre umelca podať vynikajúci výkon na koncerte a potešiť poslucháčov.

Počas takejto situácie, ktorá má charakter výzvy, je aktivovaný sympatiko-adrenálny systém. V klasickom poňatí tejto činnosti – v tzv. Cannonovom modele – dochádza k reakcii na stresovú situáciu, ktorá má charakter boja, útoku, alebo úteku („fight or flight ). Z hľadiska imunológie je hlavným efektom akútneho stresu vzrast počtu buniek NK /natural killers/, t.j. prirodzených ničiteľov votrelcov. Množstvo NK buniek je považované za jedno z hlavných kritérií úrovne činnosti imunitného systému a schopnosti organizmu bojovať napr. s nadmerne sa rozmnožujúcimi koronavírami, či rakovinovými bunkami.

Imunito je slovo latinského pôvodu a znamená urobiť pevným, opevnený proti nepriateľovi, odolný, chránený.

Imunitný systém sa skladá z tkaniva, orgánov a procesov, ktoré chránia telo človeka pred inváziou cudzích prvkov – napr. korony, vírov, baktérií, húb a plesní. Druhou funkciou imunitného systému je starať sa o „domáci poriadok“ v organizme. Tento systém odstraňuje poškodené a zostarnuté bunky z tela a má dozor nad mutujúcimi bunkami. Jednoducho ak cudzí votrelec, napr. korona vstúpi  do tela, imunitný systém sa ju snaží vylúčiť alebo zničiť.

 V tomto období 2.vlny pandémie COVID-19 sme pod tlakom, podobne ako študent pred záverečnými skúškami, či pilot pred prvým letom s ľuďmi na palube. Niektorí z nás reagujú agresívne, útokmi napr. na ministra zdravotníctva, či premiéra tejto  novej vlády, na politikov, na ministra práce a sociálnych vecí, rodiny, či na prezidentku, alebo ministerku spravodlivosti, atď. Iní zasa reagujú únikom, tak ako korytnačka, ktorá sa schová pod pancier, alebo útekom ako mnohí z nás, ktorí opustili veľkomesto, svoj byt a trávia čas na chalupe, v prírode, izolovaní od diania, bez komunikácie.

Všetci však môžeme vidieť v pandémii COVID-19 výzvu k sebarozvíjaniu spojenú so  zmenou stresovej reakcii, nepodľahnúť toxickým emóciám a udržať si dobrú náladu, spokojnosť, čo posilňuje imunitu. Agresívne reagujúci, kritizujúci a s negatívnym myslením a očakávaním sa môžu zvnútorniť a sebareflexiou si uvedomiť, prečo takto neustále atakujú a vinia iných za  šíriacu sa pandémiu v 2. Vlne, či následnej 3.vlne. Sebapoznanie, vhľad dovnútra, im pomôže ukončiť reakciu, ktorá spôsobuje nepriaznivý duševný vývoj . Ide to. Dokonca to dokážu aj 8-ročné deti.

Moja vnučka si natočila video z prechádzky v lese počas pandémie, keď sme stratili signál.  Na dohodnutom mieste sme mali zavolať deda, ktorý mal zabezpečiť odvoz do mesta, domov. Najprv smutná stonala natáčajúc svoju reakciu, čo budeme robiť, keď nemáme signál. Ale vzápätí si spomenula, tak to natočila s dôrazom : treba pozitívne myslieť, ako ma to učí babka. Nahrávku mi prehrala neskôr, keď sme sa stretli. Vnúčatá kráčali rýchlejšie, behali. Potešila som sa, že dokázala zastaviť tok negatívneho myslenia a očakávania… O chvíľu okolo nás prechádzal cyklista, ktorého som požiadala o pomoc. Jeho mobil bol kvalitnejší, mal signál a zavolal nám odvoz.   

Odporúčame vzájomne sa povzbudzovať a nabádať pozitívne myslieť, dôverovať ľuďom, „vidieť pohár do polovice plný“, resp. korigovať sa, upozorniť jeden druhého, ak „vidíme pohár do polovice prázdny“. A keď máme negatívne očakávania.    

Ľudia, ktorí reagujú únikom, a tam patria aj seniori, seniorky, izolujú sa, ustráchaní prestanú komunikovať nielen osobne, aj telefonicky, či on-line, mailom, postupne podľahli vplyvu opustenosti a osamotenia (loneliness). Znižuje to imunitu, počet NK buniek, percentá T-buniek a percentá celkového počtu lymfocytov. Takíto majú viac príznakov infekčných ochorení.

Stres sa môže kumulovať. Ľudia, ktorí dlhodobo žijú v strese, ako my všetci počas pandémie COVID-19, sa môžu dostať do ďalšieho stresu. Vidíme to na rozdiele medzi 1. vlnou a 2. Vlnou, kedy sa k chronickému stresu z infekcie pridali aj ďalšie stresy spojené s politickým bojom, politikárčením, atakovaním vlády, ktorá v 1. Vlne mala evidentne najlepšie výsledky v celej Európe, odvolávaním ministra zdravotníctva, kutím piklov ohľadom predčasných volieb, rekonštrukcie vlády, čo sa dá pochopiť iba znalosťou vplyvu chronického stresu na psychiku. Ale je potrebné takýchto horlivcov, ktorí potrebujú politický boj a v čase extrémne náročnej životnej situácii každého občana, že poškodzujú nielen svoj organizmus, ale aj nevinných občanov, ktorí sú vystavovaní chronickému stresu, a reagujú ďaleko výraznejšími zmenami endokrinnej a imunitnej činnosti než tí, ktorí nie sú takto pod tlakom horlivcov z radov politikov, najmä opozičných, niektorých mienkotvorných ľudí negatívne posudzujúcich dnešný stav a obviňujúc iných, hlavne premiéra, nech by to bol hocikto.

Táto kombinácia viacerých stresorov popri pandémii COVID-19 má charakter kumulovaného chronického stresu, kedy nie je šanca situáciu riešiť, ani ho dostať pod kontrolu, zvládnuť ho a zvíťaziť.

V takýchto situáciách je aktivovaný podľa tzv. Selyeho koncepcie stresu tzv. hypotalamo-hypofyzálny systém. Výsledkom je obvykle vzdanie sa akýchkoľvek pokusov situáciu ďalej riešiť. Ide o rezignáciu. Fyziologicky ide o sekréciu adrenokortikotropnéhohormónu a kortizolu.

V časoch, kedy v medicíne vládlo poňatie tzv. etiologického kauzalizmu, v ktorom každej chorobe bola prisúdená jedna jediná – a to len telesná – príčina, nedalo sa hovoriť o vzťahu medzi psychickým a fyziologickým dianím. Neskôr, keď sa tento model zmenil a bol nastolený tzv. multikauzálny etiologický model, bolo už možné o tejto psycho-somatickej  väzbe hovoriť.  Ešte v roku 1980 vo fyziológii panovala predstava o relatívnej uzavretosti imunitného systému. Až po výskume spojenia medzi činnosťami imunologického systému a činnosti centrálneho nervového systému, sa mohla zrodiť psychoneuroimunológia ako vedecký odbor, prijateľný ako pre fyziológov, tak psychológov.  Ide o empiricky preukázanú väzbu.

Samozrejme, nejde len o rozpoznanie faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú imunitnú činnosť, a ktoré sú v našej moci zmeniť. A ozdraviť sa. Využiť aj extrémne náročnú životnú situáciu pandémie COVID-19 na duševný rozvoj a osobnostnú zrelosť.  Záujem psychológie zdravia je aj zameraný opačným smerom – ako využiť zistené vzťahy k zlepšeniu imunitného systému určitými psychologickými postupmi.

Skupina pracovníkov okolo Kielcolta-Glasera /1985/ sa zamerala na možnosť zvyšovania imunitnej aktivity relatívne oslabených organizmov starších ľudí. Ako „terapeutického zásahu“ využili systematickú relaxáciu. Výsledky ukázali, že relaxačným tréningom je možno pozitívne ovplyvniť imunitu.

V realizovanom projekte Reštart seniorov po pandémii COVID-19 využívame relaxačný tréning  a máme dlhodobé skúsenosti s využitím hlbokej relaxácie. Môžeme potvrdiť, že osvojenie si relaxačnej techniky, a pravidelne relaxovať doma v sede, či v ľahu, má pozitívny účinok na všetky vekové kategórie cvičiacich, aj na deti v predškolských zariadeniach. Preto sa nám podarilo zaviesť relaxačné techniky do školských osnov telesnej výchovy už po páde totalitného režimu v spolupráci s Metodickým centrom ministerstva školstva v Bratislave, spolu s organizovaním relaxačných pobytov s cvičením jogy pre riaditeľov základných škôl , učiteľov telesnej výchovy  v zariadení ministerstva školstva v Budmericiach.  Počas predĺženého víkendu sa varilo zdravo, vegetariánske jedlo s prevahou ovocia a zeleniny. 

Perspektíva psychoneuroimunologie je aktuálna najmä v dnešnej dobe pandémie  Covid-19. Kladieme si celý rad otázok:

• Kto z nás onemocnie na COVID-19 – a prečo práve on?
• Kto neochorie a prečo práve on?
• Kto sa v situácii, kedy ochorie, následne ozdravie – a prečo práve on?
• Kto sa v situácii, kedy ochorie, neuzdraví a prečo práve on?
• Čo všetko môžeme robiť pre to, aby sme ochoreniu predchádzali?
• Čo nám môže pomôcť v situáciách, kedy upadáme do choroby (keď sme už nemocní)?
• Môžeme psychologickými faktormi ovplyvňovať ako odolnosť k chorobám, tak lepšie zvládanie ochorenia?

Hľadanie odpovedí na tieto a podobné otázky boli súčasťou projektu Reštart seniorov po pandémii COVID-19. Prikláňame sa k poznaniu svetového psychológa Carla Gustava Junga, že   duša je  vlastnou veľmocou, ktorá mnohonásobne prevyšuje všetky mocnosti sveta. Len pomocou radikálnej práce s dušou, sebadisciplínou, pozitívnym myslením a očakávaním sa môžeme  pohnúť vpred aj počas pandémie COVID-19.  Jedine objavením veľmoci duše bude naša spolupráca na ozdravení našej planéty úspešná. Nestačí vyvinúť vakcínu, ani triediť odpad, schôdzovať, analyzovať, nariaďovať ľuďom, čo by mali robiť.  Psychično je veľmoc. A jeho objavením začíname reštart. Viac sa môžete dozvedieť v pripravovanej publikácií, v ktorej sme zhrnuli naše poznatky a skúsenosti z projektu.

„Realizované s finančnou podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – program Podpora regionálneho rozvoja“

PhDr. Anna Galovičová, Slovenská sieť proti chudobe (www.sapn.info)