Ružomberok 14. mája 2020 – (www.ku.sk – Mária Lehotská) –Koronavírus je azda najviac skloňované slovo posledných dní a týždňov. Z médií čerpáme veľa relevantných informácií, ale zároveň sa na nás valí množstvo dezinformácií a hoaxov. S prof. MUDr. Annou Lesňákovou, PhD., bývalou dekankou Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku a prednostkou Kliniky infektológie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN, sme sa rozprávali o tejto aktuálnej téme.
Vieme, že nový koronavírus SARS- -CoV-2 sa vlani najskôr objavil v čínskom meste Wu-chan kde spôsobil epidémiu. Neskôr sa šíril do celého sveta a máme pandémiu. V tejto súvislosti sa objavili rôzne konšpiračné teórie o jeho vzniku. Kde sa teda vírus vzal? Boli zdrojom nákazy netopiere, hady či iné šupinavce?
Vzhľadom na správy, že počiatočné prípady mali epidemiologické súvislosti s veľkým živočíšnym trhom, sa predpokladá, že vírus má zoonotický (týkajúci sa zvierat, živočíšny – poznámka redakcie) pôvod, hoci sa to definitívne nepotvrdilo. Genetické analýzy zatiaľ naznačujú podobnosť s netopierími koronavírusmi.
Vo februári bola objavená vzorka vírusovej nukleovej kyseliny so sekvenciou na 99 % identickou so SARS-CoV-2 u chráneného šupinatca (pangolin), používaného v tradičnej čínskej medicíne. Tento genomický obraz v súvislosti s vírusovými charakteristikami u ľudí bude vyžadovať ďalšie štúdie. Súčasnú pandémiu spôsobuje koronavírus, ktorý je zrejme blízkym príbuzným toho, čo spôsoboval SARS pred 18 rokmi, ktorý pravdepodobne na prvého infikovaného človeka preskočil z cibetiek, alebo MERS, ktorý bol pôvodne ťavím vírusom.
Aká je súčasná epidemiologická situácia v Ružomberku a okolí?
Ambulantne sme k 30. marcu 2020 na infektologickej ambulancii ÚVN SNP Ružomberok-FN vyšetrili 245 pacientov, hospitalizovaných s podozrením na COVID- 19 bolo 29 pacientov. S potvrdenou infekciou COVID- 19 evidujeme 12 pacientov, z toho je 9 hospitalizovaných a 3 sú v domácej karanténe. 7 pozitívne testovaných je z Ružomberka, 3 z Liptovského Mikuláša, 1 z Veľkého Rovného a 1 zo Zázrivej. Testovaní boli aj zamestnanci z Centra sociálnych služieb Likavka, ktorí museli ostať v karanténe kvôli kontaktu s Covid-19 pozitívne testovanou kolegyňou, ale nie sú nakazení.
Vládni analytici zverejnili model vývoja ochorenia na Slovensku, tie čísla neboli vôbec optimistické. Hrozí nám skutočne taký počet infikovaných?
Vládni analytici z Inštitútu zdravotnej politiky pripravili krízový model vývoja ochorenia COVID-19 v rôznych scenároch. Analytici uvádzajú, že ide o veľmi konzervatívne modely a pravdepodobné je, že absolútne čísla by boli vo všetkých troch scenároch nižšie. Nie sú však nereálne, keďže základná nákazlivosť vírusu nie je presne známa a v niektorých krajinách a regiónoch bola aj oveľa vyššia, než s akou rátali vládni analytici. Infekčnosť sa udáva v hodnote R0. Hodnota R0 označuje to, koľkých ďalších ľudí v priemere nakazí každý infikovaný. Pokiaľ je vyššia ako 1, množstvo nakazených rastie. Presnú hodnotu R0 pre vírus SARS- -COV-2 zatiaľ nepoznáme, väčšina odhadov hovorí o R0 medzi 2 až 3, v niektorých prípadoch až 5. V nekontrolovanom prostredí niekedy dosiahla hodnota R0 až 14,8. Pri takto vysokých číslach nákaza rastie rapídne a exponenciálne. Hodnotu R0 však môžeme znížiť vlastným správaním a opatreniami, ktoré vychádzajú z našich vedomostí o tom, ako sa vírus šíri. Aký scenár sa naplní, alebo nie, nezáleží iba od opatrení, ktoré prijme vláda. To, čo sa namodelovať úplne nedá, je správanie ľudí. Pokiaľ budú opatrenia porušovať a nebudú sa správať zodpovedne, nákaza sa bude šíriť rýchlejšie a mŕtvych bude viac. To, či krízu, ktorú spôsobil vírus SARS-COV-2 a ochorenie COVID-19, zvládneme, alebo nie, teda máme iba vo svojich rukách a to doslova.
Ako sa pripravuje Klinika infektológie a vôbec celá Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku – FN na nápor pacientov?
Nemocnica postupuje podľa nariadenia hlavného hygienika SR, Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie a pravidelne sa zúčastňuje na zasadnutí krízového štábu v Žiline. Samozrejme nemocnica sa zásobila ochrannými pomôckami, rozšírila lôžkovú kapacitu a prijíma na dennej báze potrebné opatrenia na zvládnutie celej situácie. Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku – FN otvorila kontrolné záchytné stanovisko pre všetkých pacientov prichádzajúcich do nemocnice. Pracovisko sa nachádza v kontajnerovom systéme poľnej nemocnice pri chirurgickom pavilóne. Každý pacient, ktorý príde do nemocnice, pôjde od vrátnice po vyznačenej trase priamo na záchytné pracovisko, kde mu zdravotníci zmerajú teplotu a vyplní dotazník. Vyplnenie dotazníka a prechod cez kontrolné stanovisko je podmienkou ďalších vyšetrení v nemocnici. Opatrenie sa nevzťahuje na vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci ani dopravnej zdravotnej služby. Ku kontrolnému stanovisku je možný aj prístup autom, bez nutnosti vystupovania z neho. Na základe depistážneho vyšetrenia bude pacient ďalej manažovaný. Nemocnica tiež zriadila mobilnú odberovú jednotku, ktorá je v prevádzke od 26. marca 2020, v čase od 7:00 do 15:30 hodiny. Je určená pre pacientov s podozrením na ochorenie spôsobené koronavírusom v spádovej oblasti Liptov a Orava.
Veľa sa hovorí o vývoji vakcíny, resp. nových liekov. To si však vyžaduje čas na klinické skúšanie. Predpokladáš, že môže byť v boji s COVID-19 účinné podanie antivirotík, ktoré sa používajú na liečbu iných ochorení?
Pri liečbe tejto choroby sa zatiaľ musíme spoliehať predovšetkým na vlastný imunitný systém. I keď prichádzajú povzbudivé správy o možnom lieku z Austrálie a Japonska, ako aj o možnej vakcíne z Izraela, klinické testovanie potrvá aj v zrýchlenom režime ešte dlhé mesiace. Čo sa týka účinnosti kombinovaného použitia antivirotík je to problematika stále kontroverzná a všeobecne má nízku úroveň odporúčania. Dnes máme štyri lieky, o ktorých sa vie, že zaberajú aj na koronavírusy. Môžu sa použiť po schválení etickej komisie a zaradení pacienta do štúdiovej kohorty s remdesivirom sólo alebo do niektorého z viacerých klinických skúšaní kombinácie lopinavir/ritonavir alebo darunavir/lopinavir + niektoré z liečiv proti chrípke (baloxavir, marboxil alebo umifenovir) alebo iné štúdiové liečivá. Musí byť však zabezpečená možnosť prísneho klinického sledovania a lege artis participácie na klinickom skúšaní.
Veľa Slovákov sa vrátilo zo zahraničia, mnohí práve z Talianska, kde už bola epidémia v plnom prúde. Stačí u nich štrnásťdňová karanténa, alebo ich treba testovať? Môžu byť aj po tomto období bezpríznakoví prenášači?
Podľa usmernenia hlavného hygienika SR: „Osoby, ktoré boli v povinnej 14-dňovej domácej karanténe z preventívnych dôvodov, napríklad z dôvodu návratu zo zahraničia a neprejavujú príznaky ochorenia COVID-19, sa môžu vrátiť do bežného života bez potreby následného testovania.“
Ako hodnotíš doterajšie opatrenia v boji s koronavírusom na Slovensku a ako môžeme pomáhať obmedziť šírenie vírusu my všetci? Ako začať každý od seba?
Je to správna cesta. Niektoré, ako obmedzenie letov, mohli prísť o víkend skôr. Cestovanie lietadlom je najrizikovejšie. Úplne stačí jeden, aby nakazil celý stroj, lebo celé hodiny tam cirkuluje ten istý vzduch. Neskoro prišiel aj zákaz masových športových podujatí. Opatrenia, ktoré rušia výučbu v školách, či hromadné akcie považujem za účinné k zamedzeniu šíreniu nákazy. K spomaleniu šírenia infekcie môžeme pomôcť aj my. Častejšie treba vetrať, dôkladne si umývať ruky, udržiavať odstup od ostatných a pravidelne čistiť a dezinfikovať predmety s ktorými denne prichádzame do styku, napríklad mobilné telefóny.
Môže nám pomôcť aj počasie?
Životaschopnosť vírusovej častice SARS-CoV-1 sa rapídne znížila pri vyšších teplotách a vyššej vlhkosti. Krajiny ako Malajzia, Indonézia, či Thajsko ochránila vyššia vlhkosť pred významným šírením nákazy SARS. Aktuálny vírus SARS-CoV-2 sa teda môže správať veľmi podobne ako jeho kmeň SARS-CoV-1 a teda s postupujúcim rokom a so zvyšujúcimi sa teplotami sa bude nákaza šíriť pomalšie. Na druhej strane je však toto stále len otázka a reálne správanie vírusu uvidíme až o niekoľko týždňov.
Viacerí ťažko znášajú karanténu a súčasné opatrenia. Čo radíš týmto pacientom?
Verím, že karanténa môže byť pre mnohých aktívnych ľudí ťažko zvládnuteľná, ale prax vo viacerých krajinách ukazuje, že práve karanténa a obmedzenie spoločenských kontaktov predstavujú jednu z ciest ako situáciu dostať pod kontrolu. Naopak v krajinách kde tieto opatrenia obyvateľstvo nedodržiavalo dôsledne, resp. opatrenia boli prijaté pomerne neskoro je situácia veľmi vážna. Práve toto obdobie nám dáva možnosť zastaviť sa, spomaliť, popremýšľať nad svojím životom, venovať sa blízkym, rodine, modlitbe… No a samozrejme dnešné technológie nám umožňujú byť v kontakte s priateľmi aj na diaľku. Média sú plné dobrých príkladov ako zvládať toto obdobie a byť užitočný sebe aj druhým.
Na druhej strane vidíme medzi ľuďmi spolupatričnosť – šijú rúška, pomáhajú si s nákupmi, pracujú ako dobrovoľníci. Vnímame pokoru s akou situáciou zvládajú Číňania. Čomu nás môže koronavírus naučiť?
V odpovedi na túto otázku sa asi viacerí zhodneme a zaznieva v týchto dňoch z úst mnohých štátnikov, kňazov, zdravotníkov ale aj „bežných“ ľudí. Učí nás pokore… Učí nás tomu, že sme si všetci rovní, že sme bratia a sestry, že keď bojujeme spolu a nie každý sám za seba môžeme dosiahnuť želaný efekt. Možno aj tomu, že v súčasnej dobe možností nám pokoj do duše neprinesie nič materiálne, ale len služba blížnemu v akejkoľvek podobe. Na záver by som rada dodala, že každý človek by si mal vážiť svoje zdravie. Zdravie je len jedno a je potrebné sa oň starať. V tomto prípade striktne dodržiavať postupy, ako sa pred nakazením chrániť. Koronavírus je zákerná choroba, a ak budú všetci dodržiavať pokyny štátu, podarí sa nám nad ňou zvíťaziť.
Pani profesorka, veľmi si cením, že si si v tejto náročnej dobe našla čas podeliť sa s nami o Tvoje skúsenosti, ďakujem Ti za rozhovor a vyprosujem veľa sily, múdrosti a odvahy v Tvojej službe.
Zdroj:www.ku.sk
(red)