
Liptovský Mikuláš 4. februára – Poslanci mestského parlamentu dnes vyhoveli petícii obyvateľov, ktorí svojimi podpismi bojujú proti výstavbe bioplynovej stanice. Na dnešnom zastupiteľstve odporučili primátorovi, aby nepodpísal súhlasné záväzné stanovisko podľa zákona o tepelnej energetike. Zároveň prijatím všeobecne záväzného nariadenia zabezpečili, aby výstavba bioplynovej stanice nebola možná nikde na území mesta.
„Aplikovaním nariadenia o koncepcii rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky do územného plánu zabránime tomu, aby boli takého aktivity možné v rámci intravilánu mesta. Som rád, že sa všetci poslanci stretli v názore proti výstavbe bioplynovej stanice a svojim hlasovaním podporili verejný záujem. Tento týždeň som podpísal zastavenie územného rozhodovania pre investora, pretože nedodal všetky potrebné náležitosti stavebnému úradu,“ objasnil primátor Ján Blcháč.
Územný plán možnosť predmetnej stavby zahŕňal už v roku 1996. Prvé súhlasné stanovisko so zámerom výstavby bioplynovej stanice v areáli bývalých Kožiarskych závodov podpísal ešte v júli 2014 bývalý primátor. Bolo to bez vedomia vtedajšieho poslaneckého zboru. Po prebratí agendy od minulého vedenia mesta sa súčasné vedenie radnice začalo zaoberať projektom práve včas, keď sa primátorovi dostali na stôl papiere o územnom konaní. „Hasíme požiar za požiarom, od začiatku minulého roka je to neustále riešenie neodkladných káuz. Prioritné bolo zabezpečiť zneškodňovanie komunálneho odpadu pre obyvateľov, pomedzi to sme stále museli čeliť kauze heliport. V novembri som dostal na stôl prvé oficiálne dokumenty k projektu bioplynovej stanice, pretože od roku 2014 až do novembra 2015 sa v procese nič nerobilo. Hneď sme začali konať a podali prvý podnet na prokuratúru,“ upresnil primátor.
Zariadenie na spracovanie odpadu najmä z priemyselnej sféry v objeme takmer 20-tisíc ton ročne by podľa projektu malo vyrásť za garážami pri Vrbickom cintoríne. Lokalita sa nachádza asi 400 metrov od obytnej zóny. Podľa zámeru spoločnosti Archív SB by do plánovanej bioplynovej stanice mali dovážať odpad nákladné autá po miestnych komunikáciách, po ktorých by denne malo prejsť 14 kamiónov s odpadom. Pochádzať má z regiónu Liptov, počíta sa dokonca s celulózovo-papierovými kalmi z ružomberského Mondi SCP. Stanica počíta vo istej miere aj s fermentáciou zeleného odpadu z mesta. Na to má radnica silný argument. „V roku 2013 sme začali stavať vlastnú kompostáreň, ktorá bude hotová v roku 2016. Všetok zelený odpad skončí predsa tam. Čo potom chce investor spracovávať v bioplynovej stanici je otázne, prevažnými surovinami by na základe toho zrejme mali byť v najväčšej miere len zapáchajúce kaly z priemyselnej výroby,“ ukončil primátor.
Viktória Čapčíková, hovorkyňa mesta L. Mikuláš