Ružomberok 24. novembra 2019 -Literárna prezentácia venovaná historickej osobnosti humanistu Ladislava Kubínyiho uskutoční sa 27. novembra 2019 o 16. 00 h v Mestskej knižnici v Ružomberku.
PhDr. Anna Jónasová – narodená v 1945 v Brvništi, okres Považská Bystrica. Po promócii na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobila ako knihovníčka Okresnej knižnice v Nových Zámkoch, v rokoch 1968 – 1988 pracovala v Okresnej knižnici v Galante, s výnimkou dvoch rokov vo funkcii riaditeľky Domu kultúry národov. Pôsobila ako vedúca oddelenia a regionálna bibliografka, je autorka bibliografií slovenských spisovateľov. Vo svojich prácach sa venuje dejinám knižnej kultúry, vzdelaným ženám a kolektívnym podujatiam o literatúre. Žije a pôsobí v Galante, kde dostala za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja kultúry okresné ocenenie (1989), Ocenenie Mesta Galanty za celoživotnú kultúrnu prácu (2007), Pamätný list predsedu TTSK v Trnave (2009) a Cenu primátora mesta Galanty (2016). Obyvatelia Galanty ju poznajú ako neúnavnú organizátorku literárnych podujatí v meste Galanta, najmä cyklu besied Ženský hlas.
Štúdie z dejín knižnej kultúry publikovala v odbornom časopise Knižnica, odborné knihovnícke spracovávateľské a bibliografické práce uverejnila v Knižničnom zborníku (1976), v Bibliografickom zborníku (1988) a v zborníku Kniha (2011). Je autorkou kapitoly o knižničnom zázemí esterházyovských žien v publikácii Knižnice ako fenomén kultúrneho dedičstva Slovenska a Slovákov (Žilina, Žilinská univerzita, 2017). Popri odbornej literatúre sa venuje písaniu poézie a prózy, jej poviedky boli uverejnené v celoslovenských zborníkoch.
Posledné roky sa intenzívne venovala dejinám rodu Esterházyovcov. Výsledkom jej vedeckej práce sú dva zväzky mimoriadne prínosných kníh Ženy z rodu Esterházyovcov (prvý zväzok vyšiel v roku 2014, druhý v roku 2019). Stovky a tisícky listov v latinskom, maďarskom, nemeckom i slovenskom jazyku, inšpirovalo Annu Jónásovú k skúmaniu genealógie Esterházyovcov, ich manželstiev, sobášnej politiky, participácie šľachtičien na hospodárení v sídlach rodu, ako i spoločenskej angažovanosti týchto žien v Uhorsku. V knihe mapuje štyri storočia v životoch týchto vzdelaných a nezriedka nadaných šľachtických žien, ktoré často prebývali aj v galantskom neogotickom kaštieli, ktorý je práve v rekonštrukcii, i vo svojom renesančnom kaštieli v Galante. Už prvý zväzok tejto publikácie vzbudil veľký záujem; druhý zväzok obsahuje viac farebných fotografií a rovnako kompetentné a podrobné informácie, ktoré autorka získala vlastným výskumom nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, v Česku a v Rakúsku. V knihe nájdete podrobné a zaujímavo napísané životopisy 10 významných esterházyovských šľachtičien, ktoré boli doteraz zapadnuté prachom dejín: manželky humanistu Ladislava Kubínyiho, obetavej Magdalény Esterházyovej, bohatej dedičky a manželky palatína Mikuláša Esterházyho Uršuly Dersffyovej, chýrnej matky – zakladateľky fraknóovskej vetvy esterházyovského rodu Kristíny Nyáryovej, charitatívne zameranej Anny Júlie Esterházyovej, manželky Pavla Esterházyho Evy Thokolyovej, pôvabnej, no nešťastnej Marie Theresie Turn-Taxis, Karolíny Esterházyovej (s dodatkom o rodisku Penzing) – veľkej láske Franza Schuberta, poetky Pauliny Bethlenovej, dobrodinky Margity Czirákyovej, ktorá sa sociáne angažovala, vybudovala školy pre dievčatá a spolu s manželom podporovali výstavbu mnohých inštitúcií a ústavov určených na pomoc chorým a chudobným, a herečky nemého filnu Agnes Esterházy.
Vypočujte si, čo o knihe povedala autorka: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura/119806/zeny-z-rodu-esterhazyovcov
Pani Jónásová je aj autorkou detskej knihy O fontánkovej Dorotke a jej vozíčkovej babke, ktorá učí empatii voči ľuďom so zdravotným hendicapom. Krásna knižočka ponúka vnútorný svet 6-ročného dievčatka Dorotky a jej rodiny, otca, mamky, nenarodeného bračeka Miška, dedka, a najmä jej babky, ktorá je zakliata na vozíčku. Dorotka vymýšľa, ako babku odkliať,no nakoniec jej nepomôžu čary, ale ľudská láska. Jemný, poetický, ale realistický príbeh Dorotky bravúrne stvárnil svojimiilustráciami Jozef Pobočik, keď na 56 stranách plnofarebnej knižky namaľoval 25 dvojstranových ilustrácií.
MK Ružomberok
(red)