Ružomberok 16. novembra 2017 – V predvečer výročia udalostí 17. novembra 1989 sme do redakcie dostali zaujímavý dokument, ktorý vypovedá o týchto udalostiach, ktorý nám zaslal Štefan Kňazovický z Ružomberka. Text uverejňujeme v plnom znení. Pod listom je sprievodný text, ktorý vysvetľuje okolnosti vzniku uvedeného prejavu:
„Vážení Ružomberčania,
Pozdravujem Vás, veci sa pohli dopredu a je dosť možné, že sa konečne rozhodne v Prahe a Bratislave o osude tej najmúdrejšej KSČ , ktorá si osobuje právo byť všade a o všetkom rozhodovať.
Som Ružomberčan a podpísal som Niekoľko viet v auguste a odoslal ich signatárke Charty 77 pani doktorke Hane Marvanovej. Sovietske vojská musia odísť z Československa , máme ich aj tu v Ružomberku, ženy z pôrodnice sa sťažujú na pohľady do kasární, kde údajne sa vykonávajú popravy obesením, občania Hrboltovej a Rybárpoľa si sťažujú na diery v strechách po zatúlaných a od odrazených guľkách zo strelnice na Kramariskách.
Ako Ružomberčania nesmieme zabúdať na to, že sme boli mestom na ktoré sa pre osobu Andreja Hlinku zabúdalo. Komunistický Liptovský Mikuláš bol lepšie zásobovaný, tu kolovali vtipy, že sme ako Leningrad mesto bez zásobovania.
Sme mesto ktoré by sa malo dostať do povedomia Čechoslovákov , práve cez osobu Andreja Hlinku. Socialistické dejepisy a historici marxizmu- leninizmu píšu o ňom , že bol fašista. To nie je pravda. Hlinka zomrel v roku 1938, nemal nič spoločné s fašistami. Práve naopak osobu Andreja Hlinku tu neďaleko z Černovej by sme si všetci Ružomberčania mali ctiť. Bojoval za nás, za slovenský jazyk , proti maďarizácii , za svojbytnosť slovenského národa. A každoročne by sme si mali pripomínať aj tohto komunistami zaznávaného človeka, kňaza a politika .
Tento môj prejav z 27.11 1989 vyjdením na balkón vtedajšieho Mestského národného výboru v Ružomberku sa neuskutočnil . Prečítal mi ho profesor Kornel Smržík ( môj profesor slovenčiny zo SPŠ textilnej a papiernickej 1966-1970 , v tej dobe už 18.rokov pozbavený profesie za postoj k sov. okupácii ČSSR , v novembri 1989 slobodný umelec , neskôr poslanec FZ ČSFR ) a upozornil ma na to, že nie je vhodný a mohol by som mať problémy, pretože ŠTB , Ľudové milície a KSČ ešte celkom nepadla a môže sa mi pomstiť . Pripomenul mi, že je ešte zavčasu hovoriť o Andrejovi Hlinkovi , keď Česi ho neuznávajú a nechcú o ňom rovnako ako o Tisovi hovoriť .
Marián Mydlo
- 11. 2017 – autentický prepis z hárka papieru napísaného na písacom stroji v kancelárii v pradiarni česaných priadzí dopoludnia zasneženého pondelkového rána 27.novembra 1989, po tom, ako riaditeľ Texicomu š.p. Ing Peter Filipp rozhodol že sa pôjde na Revolučné námestie k Mestskému úradu v Ružomberku . Bol to deň generálneho štrajku v ČSSR. (red)